Dnes je 19.November 2017, meniny má Alžbeta, zajtra Félix

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Kačacia polievka
Nesmrteľná alchýmia humoru

Nesmrteľná alchýmia humoru

recenzia prebratá z Filmových listov

Svoj najlepší film Kačacia polievka nakrútili bratia Marxovci ako piaty, podľa zmluvy posledný film pre štúdio Paramount. Všetky ďalšie sa už realizovali v Metro Goldwyn Mayer (MGM). Vzniká v roku 1933.

V Európe sa menovaním za ríšskeho kancelára dostáva k moci Hitler a svet delí od II. svetovej vojny len šesť rokov. Amerika sa pomaly spamätáva z rozsiahlej ekonomickej krízy, striedajú sa prezidenti, po Herbertovi Hooverovi nastupuje Franklin Delano Roosevelt a s ním aj postupné zlepšovanie situácie. Jedinou oblasťou, ktorej sa pád akcií na burze v roku 1929 nedotkol, je filmový priemysel. V roku 1930 vzrastajú príjmy z premietania, zvyšuje sa počet divákov v kinách. Film je najlacnejšou zábavou, ale svoj podiel na konjunktúre má aj novinka: zvuk. Morálna atmosféra krízy však ovplyvnila zmenu tematiky filmov. Na plátne sa objavuje realizmus a jedným z kasových úspechov roku 1930 sa stáva film Lewisa Milestona Na západe nič nové. Nové časy a nová atmosféra 30-tych rokov však neodoberajú energiu ani potrebe zábavy. Komediálny žáner sa otriasa z krízy, spôsobenej znehodnotením kánonov estetiky nemého filmu. Kým v období „veľkého nemého“ vládol na plátnach slapstick a burleska, založená na pantomíme a vylučujúca akúkoľvek prítomnosť slova, zvuk vnáša do filmov hovorenú reč. Z obdobia nemej éry prechádzajú do zvukového filmu komik Harold Lloyd, kým anglo-americký pár Stan Laurel a Oliver Hardy slávia na poli zvukového filmu najväčšie úspechy. Zvuk však znamená koniec kariéry Bustera Keatona s jeho maskou mlčiacej nehybnej tváre. Prvým hovoreným filmom Charlieho Chaplina je až Diktátor (1940). Jeho predchádzajúci film Moderná doba (1935) je síce ozvučený, sprevádza ho hudba a spieva sa v ňom, je však udržaný v pantomimickej konvencii. Koncepcia nemej, na pantomíme založenej filmovej komédie ustupuje novému modelu, úzko spojenému s tradíciami americkej revue a scénickej burlesky. Tento nový model ovládnu bezkonkurenčne bratia Marxovci.

Pôvodne mala Minnie Schonberg, ktorá prišla do New Yorku z Nemecka ako pätnásťročná, so Samom Marxom, ktorý pochádzal z francúzskeho Alsaska, šesť synov. Jeden z nich však umrel ešte v detskom veku a slávnu päticu vytvorili ostatní. Po rôznych kombináciách s rôznymi názvami (najprv slávici, potom maskoti) začínajú v roku 1914 vystupovať ako bratia Marxovci. Groucho, Harpo, Chico, Zeppo a Gummo boli dlho obľúbencami newyorského publika. Prvý veľký úspech pre nich znamenal rok 1923, o dva roky neskôr sa objavuje hudobná komédia Kokosové orechy. V roku 1930 vystupujú vo filmovej adaptácii Orechov, nakrútenej v ateliéri Paramountu na Long Islande.

Každý z Marxovcov zosobňoval iný charakter: Groucho bol typom sebavedomého businessmana s neodmysliteľnou cigarou v ústach, s čiernymi fúzmi a hrubým obočím. Antitézou jeho inteligencie a pohyblivosti bol jarmočný nemý hlupáčik Harpo. Kŕmi sa telefónmi, pije z kalamárov atrament a vo vreckách nosí fúru nepotrebných predmetov, jeho rečou je mimika a gestá. Pod maskou vyhláseného „kreténa“ sa však skrýva svojská inteligencia, dokáže plniť i zložité úlohy, ktorými ho zväčša poveria Groucho alebo - Chico. Ten je určený maskou talianskeho emigranta, niečo medzi lumpom, zlodejíčkom a špekulantom a plní funkciu medzičlánku medzi Grouchom a Harpom. Zeppo často hral úlohy milencov a postupne sa zo štvorky vytratil.

Komédia niesla v období rozkvetu slapsticku aj absurdné prvky, objavujúce sa najmä v konflikte hrdinov s realitou. Často preto trpia osamelosťou (Chaplin), alebo jej jednoducho nerozumejú (Keaton). Bratia Marxovci však preniesli zo scény na plátno poetiku čistého nonsensu a obohacujú tak koncepciu filmovej komiky. Vysmievajú sa zavedenému spoločenskému poriadku, stavajú ho hore nohami a získavajú nad ním prevahu. Ich spontánna tvorba býva niekedy prirovnávaná k surrealizmu. Vyrastá však z iných koreňov ako filmy Buňuela, príbuzná je im skôr metóda spontánneho a automatického konania. Iste nie je náhodou, že im v roku 1937 venoval scenár Giraffes on Horseback Salads Salvador Dali. Spoločnosť MGM ho považovala za príliš surreálny.

Dej filmu Kačacia polievka sa odohráva v imaginárnej krajine Freedomia, situovanej kdesi na Balkáne. Stojí na pokraji kolapsu a zachrániť ju pred hroziacou revolúciou môže len milionárka Gloria Teasdale (Margaret Dumont). Má však jednu podmienku: poskytne obnos 20 miliónov dolárov, ak sa prezidentom stane Rufus T. Fierfly (Groucho). O tento post a zároveň aj o milióny Mrs. Teasdale sa však uchádza i prezident susednej krajiny Sylvanie, Trentino. Angažuje krásnu tanečnicu Veru Marcal (Raquel Torres), aby odvrátila Rufusovu pozornosť, i dvojicu špiónov (Chico a Harpo). Chica vzápätí uväznia a súdia ako špióna. Strhne sa vojnový konflikt.

Príbeh filmu tvorí rámec k rozohrávaniu obľúbených gagov. Konšpiračné stretnutie Trentina a špiónov je spŕškou zlomyseľností, ktorých obeťou sa stáva ambiciózny politik. Harpo ho hravo zbavuje všetkého, čo sa dá odstrihnúť, odtrhnúť a odcudziť. Zle obíde i pouličný predavač pukancov. Chico s Harpom jeho lakomosť po zničujúcej hre s klobúkmi dovŕšia totálnou skazou jeho živnosti. Rovnako ako v predchádzajúcich filmoch je Harpo fixovaný na kone, jedného z nich si dokonca uloží do postele. Vedľa lodičiek zvodnej dámy ležia pri posteli štyri rovnako elegantne odložené podkovy. Neoddeliteľnú súčasť filmu tvorí hra s prezliekaním. Keď k Rufusovi vtrhnú v noci Chico s Harpom, predvedú mu známu hru so zrkadlovým efektom. Ich obeť čelí v zrkadle nezlomným imitačným schopnostiam pohotových votrelcov.

Samotná realizácia filmu bola zrejme ťažkým orieškom nielen pre režiséra (pôvodne ho mal režírovať Ernst Lubitsch), ktorý sa musel počas nakrúcania vysporiadať so živelnou a ťažko zvládnuteľnou energiou komikov. Sťažovali sa aj kameramani. Svoje gagy totiž bratia nikdy neopakovali a vždy vymýšľali niečo nové a nepredvídateľné. Režisér Leo McCarey po nakrúcaní vyhlásil: “Najprekvapujúcejšou vecou na tomto filme bolo, že som sa nezbláznil.“

Aj keď je film Kačacia polievka nepochybne politickou satirou, jeho zámer nemal propagandistické ciele a neangažoval sa v žiadnom politickom boji. Po premiére vzbudil diskusie, ktorých výsledkom bolo zrušenie Oscarových nominácií a premietanie v Taliansku zakázal sám Mussolini. Znovuobjavený bol až v 60-tych rokoch a získal si zaslúženú slávu. Bratov Marxovcov si obľúbil i Woody Allen. O Grouchovi vyhlásil: „Je jednoducho výnimočný. Takým istým spôsobom ako Picasso alebo Stravinský a okrem toho ma stále dokáže rozosmiať.“ Verme, že rovnako ako pred mnohými desaťročiami dokáže neskrotná štvorica zabaviť i dnešného diváka.

Viera Langerová

Recenzia filmu

Kačacia polievka

Kačacia polievka

Duck Soup, USA, 1933, far., 70 min
Réžia: Leo Mccarey Scenár: Bert Kalmar, Harry Ruby Kamera: Henry Sharp Strih: LeRoy Stone Hudba: Bert Kalmar, Harry Ruby Hrajú: Groucho Marx (Rufus T. Firefly)), Harpo Marx (Pinky), Chico Marx (Chicolini), Zeppo Marx (Bob Rolland), Margaret Dumont (pani Teasdale), Raquel Torres