Dnes je 19.November 2017, meniny má Alžbeta, zajtra Félix

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Tuvalu
Melancholický svet mlčania

Melancholický svet mlčania

Uprostred pustej, postapokalyptickej krajiny sa týči starobylá, rozpadajúca sa budova krytej plavárne. Vzhľadom na charakter okolia pôsobí (aj napriek úbohému stavu) ako oáza uprostred púšte. O jej občasný chod sa z posledných síl stará zakríknutý Anton, jeho tyranský slepý otec a dobrácka pokladníčka Marta, ktorá zbiera použité žuvačky a lepí s nimi gombíky na hračkársku kačicu. Toto trojčlenné stabilné osadenstvo sa jedného dňa dostane do problémov, ktoré narušia rokmi zabehaný poriadok. Inšpektor chce preveriť bezpečnosť prevádzky kúpaliska a navyše sa Antonov vypočítavý brat Gregor chystá všetky staré domy zbúrať a nahradiť ich novými, modernými. Tak sa začína absurdná záchrana zabudnutej plavárne a možno aj niečoho viac. Akéhosi pocitu istoty, čohosi stabilného. Avšak výhoda stálosti, nemennosti so sebou prináša aj obmedzovania, nemožnosť napredovania. A tak sa napokon Anton musí rozhodnúť, či neustále opravovanie „starého“ stojí za vynaloženú námahu. Či nie je zaujímavejšie obrátiť sa a skúsiť žiť pre zmenu inak.

Veit Helmer, uznávaný režisér krátkych filmov, pristúpil ku svojej celovečernej prvotine netradične. Tuvalu je čiernobiela nemá komédia plná vtipných nápadov a gagov. Svojou výrazovou stránkou sa otvorene hlási k ére klasickej grotesky. Často nadsadené, excentrické, prípadne až surrealistické prvky tvoria pozadie pre bizarné situácie. Komické, satirické momenty sa striedajú s tragickými. Zvukovú zložku tvoria iba ruchy, prípadne hudba. Neprítomnosť hovoreného slova však neprekáža, práve naopak. Umocňuje odlišný spôsob rozprávania príbehu. A síce prostredníctvom obrazov, prehnaných gest, zveličenou intonáciou hlasov pri „dialógoch“ (resp. pri občasnom použití medzinárodne známeho slova). Poukazuje sa tak na mimiku a gestikuláciu ako na príznakový prvok jednotlivých charakterov postáv. Ich konanie je skratkovité, úsečné, často zrýchlené, čím sa konkrétna situácia zdôrazní a nadobudne komický ráz. Výrazná a dramaticky dôležitá je i farebná štylizácia.

Čiernobiely obraz prechádza rôznymi odtieňmi sivej a hnedej. Môže sa tak vytvoriť dojem surovosti, chladnosti krajiny alebo naopak, útulnosti interiéru plavárne i malej loďky patriacej Eve, mladému dievčaťu, o ktorom sníva Anton. Zdôrazňuje sa tak bipolárnosť prostredia v zmysle dobré-zlé, vonku-vnútri… Opakom potlačenej reálnosti farieb sú surrealistické snové vízie (hľadanie ostrova Tuvalu), ktoré sa vyznačujú práve expresívnosťou v použití farieb. Z hereckého obsadenia je potrebné spomenúť predovšetkým výborného Denisa Lavanta ako Antona, ktorý sa (podľa vzoru Bustera Keatona) nešikovne snaží získať srdce peknej Evy. Čulpan Chamatovová tu rovnako úspešne predviedla svoj klaunovský talent. Jej Eva je energická, príťažlivá, odvážna i komická zároveň.

Helmer nám svoj melancholický príbeh rozpráva so zmyslom pre nadsázku a zároveň s citom pre nostalgiu. Vymyslel a vytvoril neobyčajný, svojbytný svet, ktorý však skrýva skutočné problémy a neskutočné riešenia. Choďte sa inšpirovať.

Veronika Pavlíková
autorka je študentkou filmovej vedy

Recenzia filmu

Tuvalu

Tuvalu

Tuvalu, Nemecko, 1999, far., 91 min
Réžia: Veit Helmer Scenár: Michaela Beck, Veit Helmer Kamera: Emil Christov Strih: Araksi Mouhibian Hudba: Jürgen Knieper, Goran Bregovič Hrajú: Denis Lavant, Čulpan Chamatova, Philippe Clay, Terrence Gillespie, E.J. Callahan, Djoko Rosič, Catalina Murgea, Todor Georgiev...