Dnes je 20.September 2017, meniny má Ľuboslav(a), zajtra Matúš

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Invázia barbarov
Invázia, ktorej sa netreba báť

Invázia, ktorej sa netreba báť

Jedna scéna z Invázie barbarov (Kanada, 2003) je ako vystrihnutá z Good bye, Lenin (Nemecko, 2003). Ťažko chorého profesora v nemocnici navštívia jeho študenti. Prišli mu povedať, ako veľmi im chýba, čo profesorovi urobí neskrývanú radosť. Potom vyjdú von. Na chodbe ich čaká profesorov syn a vyplatí im sľúbený honorár. Ako v tomto filme každému - v hotovosti. Invázia barbarov režiséra Denysa Arcanda je smutný a láskavý film o tom, že už aj hippiesáci zostarli. Desaťročia sa im prehnali cez hlavy, vybielili a vytrhali im vlasy. Voľná láska im priniesla dospelé deti, ktoré im len ťažko odpúšťajú, že na nich nemali pri tom sexuálnom mnohostene čas. Kedysi boli tak krásne rozhnevaní. Heslá ako „Never nikomu nad tridsať“ sú im už tridsať rokov na smiech. Triasli sa od vzrušenia, keď ich Marcuse s Marxom pod pazuchou viedol búrať kapitalizmus. Ako sa im postupne vyjavovala podlosť leninizmu, obracali sa k novým a novým prorokom: boli z nich trockisti, maoisti, štrukturalisti, dekonštruktivisti, environmentalisti a antiglobalisti. Vlastne mali šťastie. Na rozdiel od tých, čo od Drážďan po Saigon museli trpieť uskutočňovanie blábolných snov, ich pritúlili pokojné univerzity a iné inštitúcie nenávidenej demokracie. Život prežili v akademickom vzrušení, medzi knižkami, dobrými vínami a mnohými posteľami. Zrazu jeden z nich umiera. Film Invázia barbarov sa začína ako satira. Rozvedený, životom rozmaznaný a zle platený profesor histórie Remy (Rémy Girard) umiera v štátnej nemocnici v Montreali. Kamera dlho prechádza chodbami, na ktorých ležia pacienti ako v čase živelnej pohromy. Všade vládne neporiadok, nedostatok peňazí a korupcia. Za profesorom prichádza jeho syn Sebastien z Anglicka. Je úspešný, praktický a odmeraný. Keď spoznáme otca, nečudujeme sa mu. S vecnosťou bohatých ľudí sa pokúša vybaviť pre otca znesiteľnejšie podmienky. Vezme ho na vyšetrenie do USA, pretože v Kanade sa čaká na snímku tomografu vyše roka. Remy mu to nijako neuľahčuje. So zaťatosťou rebela odmieta nechať si pomôcť. Keď sa rozzúrený Sebastien rozhodne vrátiť do Anglicka, matka mu povie: „Nikto neurobí pre človeka viac ako vlastní rodičia.“ Sebastien zostane. Napchá si vrecká peniazmi a majstrovsky sa ponorí do všetko pokrývajúcej korupcie. Človek si až povie, že v tej Kanade je to ako u nás. O pár dní má Remy samostatný apartmán, privolaní sú kamaráti a staré milenky, na bolesť dostáva heroín a na smútok priateľstvo a luxus zdieľaného času. Je polovica filmu a divák pochopí, že satira a výsmech z nefungujúceho sveta je iba kulisa, ktorá ustupuje do pozadia, pretože prichádza to podstatné. Film Invázia barbarov je účtovanie so životom, posledné daňové priznanie. Celé to hippiesácke rebelstvo bolo iba siláctvo, škrupinka na povrchu. Pod ňou je Remy človek, ktorý mal rád ľudí, a tí, cítiac to, mali radi jeho. V mnohom bol egoista, rád sa zabával, miloval ženy a nebol obzvlášť zodpovedný. Pri drahom víne ospevoval sociálne utópie, v ktorých by možno nemal ani na chlieb. Podvádzal všetky svoje ženy a nebol pre deti prítomný, keď ho najviac potrebovali. Ale bol to láskavý človek, nežný a vnímavý. Rozumel ľuďom a neponižoval ich. Sestričky v nemocnici, ktoré na nič nemajú čas a už vôbec nie hádať sa so starým ufrflancom, ho milovali. Syn ich ani nemusel podplatiť. Posledné dni života nie sú odkladaním na neskoršie. Zrazu sa ukáže, a v tom je tento film neobyčajne hlboký, že podstatné veci človeka sú stále tie isté. Vzťah otca a syna, muža a ženy, priateľstvo, zmúdrenie a odpustenie nie sú generačné výsady, ale všeobecné pravdy o ľudskom rode. Nezáleží na tom, či bol otec blázon a syn suchár, alebo naopak, ale či nájdu silu si porozumieť. Alebo sa aspoň držať za ruku, keď už je veľmi zle. Na to všetko príde v tom mimoriadnom, malom a neokázalom filme. Je smutný, ale akýmsi očistným spôsobom. Všetko, čo mal, stihol povedať.Ale pozor, nie je to žiadna idyla posledného zmierenia. Kdesi v pozadí, nenápadne, akoby o nič zvláštne nešlo, sa filmom preženie voľný sex, rozbité rodiny, ťažké narkomanstvo, eutanázia. Netreba zaujímať postoj, ale sa ani tváriť, že to za nás vyrieši etická výchova.Film Invázia barbarov dostal pred pár dňami Oscara za najlepší neanglicky hovoriaci film. Zaslúžene. Želary netreba ľutovať.

František Gyárfáš

Recenzia filmu

Invázia barbarov

Invázia barbarov

Les Invasions Barbares – le décline continue, Francúzsko / Kanada, 2003, far., 99 min
Réžia: Denis Arcand Scenár: Denis Arcand Kamera: Guy Dufaux Strih: Isabele Dedieu Hudba: Pierre Aviat Hrajú: Rémy Girard (Rémy), Stéphane Rousseau (Sébastién), Marie-Josée Croze (Nathalie), Marina Hands (Gaëlle), Dorothée Berryman (Louise), Johanne Marie Tremblay (Soeur Constance), Pierre Curzi (Pierre), Yves Jacques (Claudie)