Dnes je 20.September 2017, meniny má Ľuboslav(a), zajtra Matúš

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Divoké včely
Divoký debut včiel

Divoký debut včiel

Kdesi na severe Moravy, kde ženy pracujú v lesoch a muži sú buď železničiari alebo hasiči, sa jeden čerstvo dospelý lesný robotník nešťastne zamiluje do Božky, predavačky „zelenej“ z kiosku pod rozhlasom. Tá okrem pálenia nepotrebných škatúľ zabíja svoju osamelú existenciu trávením času s Láďom, miestnym imitátorom Michaela Jacksona. Ich vzájomná blízkosť sa pretavuje do Kájovho ponímania vzťahu. Takéto ponímanie je vlastné celej societe dedinky, kde neexistuje jediný idylický vzťah dvoch ľudí. Na to musí prísť Kájov starší brat Petr, chlapec z mesta. Cez svoju spontánnosť, vďaka ktorej sa mu podarilo asi aj opustiť toto "ghetto", spojí počas jedného požiarneho plesu Káju a Božku do mileneckého zväzku. Zároveň spojí aj seba so svojou bývalou láskou Janou, ktorá z nešťastnej lásky k nemu uviazla v sieti gamblera a prijala rolu Panej kľúčov.

Toľko hlavná dejová línia z českého filmu debutujúceho režiséra Bohdana Slámu Divoké včely, okolo ktorej sa obvíja niekoľko vedľajších motívov, kolorizujúcich menej tragickú, ale predsa montekovsko-kapuletovskú fabulačnú os filmu. Film si získal srdcia českej kritiky, čakajúcej na nástupcov FAMU (naposledy zarezonoval asi Slámovi aj poeticky najbližší Gedeon) a vyzdvihla ho ako čerstvé a ambiciózne dielko talentovaného debutanta. Patriotizmus českej kultúry je na mieste a slovenská kultúrna, aj kritická obec sa môže len učiť. Snaha nepochovať v zárodku – hneď pri debute aj štipku talentu, ktorým sa autor prebojoval cez päťročné akademické štúdium, stojí viac ako len za príklad.

Mozaikovitý film sa začína expozíciou, ktorá cez „filozofické“ posolstvo otca definuje kľúč k filmu – všetko je o horizontálach. Rozmýšľame horizontálne, tým prichádzame o duchovno, ktoré je skryté vo vertikálnom vnímaní. Stačí sa pozrieť hore k nebu. Kája sa pozrie hore, ale kamera s jeho pohľadom nešvenkne a ostáva pri sekačke trávy a dvoch ľudských antihrdinoch. Sláma tým definuje situáciu, v ktorej pôjde len o pozemšťanov a dáva priestor pre dedinský kolorit. Ďalší záber – otec s Kájom pri králikoch alebo ďalší záber – Kája na ceste lesom, počuť zvuk divokých včiel. Tu sa končí aj existencia skutočných divokých včiel a divokosti sa už nedočkáme. Len situácií šuštiacich papierom a postrádajúcich temporytmus, ktorý sa Sláma snaží zahladiť cez staccato zmiešaného strunového komoráku. Táto barlička napomáha splynutiu hercov a nehercov, nehercov a nehercov, hercov a hercov, hercov a zvierat a všetkých s „techno típkom“, ktorý vo filme behá s kamerou. Horizontálnosť filmu a Slámova znalosť vidieka, pozemská prítomnosť prízemnosti s nemožnosťou nadhľadu, ktorý potrebuje vertikálu, svedčí viac o Slámovej neschopnosti ozajstnej interpretácie predvádzaného, ktoré nakoniec ostáva v horizontále popisu.

Prirovnávanie ľudstva k včelám má v dejinách kinematografie viac ako len zaujímavú históriu. Tisícročná včela, Včelia kráľovná... Slámove Divoké včely s týmito filmami majú málo spoločné. Možno mal scenár ucelenejšiu a hlbšiu povahu, tá sa pri samotnej realizácii „filmového úľa“ vymkla kontrole a na rozdiel od gedeonovského princípu okrášliť už v scenári krášlené, vznikla poetika krášlenia v scenári zámerne oškareďovaného. A práve tento súboj ľudového filmu a filmu ako výpovede sa neukončil v hlave režiséra, ale nechtiac ostal na okienkach filmového pásu a stal sa rušivým pre pozornejšieho diváka. Tí ostatní sa však na horizontálnosti flákajúcich sa mužov a rôzne pracujúcich žien výborne pobavia.

Róbert Šveda
autor je študent réžie hraného filmu

Recenzia filmu

Divoké včely

Divoké včely

Divoké včely, Česko, 2001, far., 92 min
Réžia: Bohdan Sláma Scenár: Bohdan Sláma Kamera: Diviš Marek Strih: Jan Daňhel Hudba: Miroslav Šimáček Kostýmy: Zuzana Krejzková Architekt: Petr Pištěk Hrajú: Zdeněk Raušer (Kája), Tatiana Vilhelmová (Božka), Marek Daniel (Petr), Vanda Hybnerová (Jana), Pavel Liška (Laďa), Cyril Drozda (Tata), Eva Tauchenová (Babi), Josef Polášek (Staňa), Zuzana Kronerová (Lišajová), Jaroslav Dušek (Hajný)