Klubový film
September / 2013
PROJEKT 100

19. ročník najväčšej putovnej prehliadky filmov na Slovensku PROJEKT 100 – 2013 sa začne 5. septembra v Bratislave.  Tento rok poputuje prehliadka až do  šesťdesiatich kín, filmových klubov a multiplexov i miniplexov vo všetkých kútoch Slovenska, od Bratislavy po Sninu. Ide o doteraz historicky najvyšší počet kín, ktoré sa do PROJEKTu 100 zapojili!  Prehliadka opäť prinesie desať celovečerných filmových skvostov z histórie i súčasnosti svetovej kinematografie, a navyše dva nové slovenské krátkometrážne filmy. V januári má pre divákov pripravený dokonca exluzívny trinásty Projekt 100  Špeciál. Program prehliadky: ZÁZRAK / BIG LEBOWSKI / PIETA / LORE / SNEHULIENKA: INÝ PRÍBEH (+ SNEH) / VTEDY NA ZÁPADE / HIROŠIMA MOJA LÁSKA (+ MESIAC) / POST TENEBRAS LUX /  PENA DNÍ / SUNSET BOULEVARD / NYMFOMANKA.

ZÁZRAK

Nový film režiséra Juraja Lehotského ZÁZRAK je pripravený do slovenskej distribúcie. Jeho slávnostné uvedenie 4. septembra otvorí 19. ročník putovnej prehliadky PROJEKT 100 – 2013 a už 5. septembra film uvidia diváci v kinách po celom Slovensku. ZÁZRAK sa k slovenským divákom dostane po úspešnej svetovej premiére na medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary, odkiaľ si odniesol Zvláštne uznanie poroty vo festivalovej súťaži Na východ od Západu. Len pár dní po domácej premiére ho čaká ďalšie uvedenie v zahraničí –  na medzinárodnom filmovom festivale v Toronte (TIFF). „K dojmu precíznej výstavby a naratívnej čistoty prispieva aj hudba s presne dávkovanými minimalistickými akordmi a rovnako kamera, ktorá sa prevažnú väčšinu času pohybuje v blízkosti hlavnej hrdinky. Nedovolí jej ujsť zo záberu, alebo ak áno, tak divák cíti, že jej je stále nablízku.“ Mária Ferenčuhová pre Film.sk

PIETA

Svoj osemnásty film Kim Ki-duk pomenoval podľa Michelangelovej Piety. Súsošie sa, okrem iných, stalo symbolom absolútnej materinskej obete. Mária prijala smrť svojho syna, ktorý zomrel, aby vykúpil hriechy ľudí. Matka v Piete od Kim Ki-duka prijíma hrubosť strateného syna, aby zmenila jeho vnímanie hodnoty ľudského života. Pieta otvára Kimovo tretie filmárske obdobie a je akousi syntézou prvkov ako z prvého, tak i z druhého obdobia, s prevažujúcim motívom pomsty a vykúpenia. Jej osou je príbeh vymáhača dlhov Kang-doa, ktorý zmrzačil alebo doviedol k samovražde nejedného z “klientov”. Kang-doovu rutinu naruší žena, ktorá vstúpi do jeho života ako jeho matka, čo ho pred tridsiatimi rokmi opustila. Matkina sebaobeta dovedie Kang-doa k pochopeniu, že za svoje hriechy musí niesť zodpovednosť.” Kristína Aschenbrennerová pre Film.sk

„DUDE“ BIG LEBOWSKI SA VRACIA / PREMIÉRA 12.9.

Keď pred pár rokmi uvádzala Big Lebowskeho jedna zo slovenských komerčných televízií, postavila promo kampaň na forsírovaní predpokladu, že Big Lebowski je film, ktorý sa svojím fundamentom vlastne do programu komerčnej televízie nehodí. Akože je príliš umelecký, nezávislý, menšinový, či čo. Aj slovko kultový odznelo, už ako nič nehovoriaca floskula, slovo, ktorého význam sa vytratil nadužívaním. Ten predpoklad bol samozrejme falošný, ak by sa Big Lebowski do programu komerčnej televízie skutočne nehodil, nikdy by sa tam neocitol. Lenže Big Lebowski je normálny, divácky veľmi vďačný film, pôvabne utáraná komédia o najlenivejšom človeku v Los Angeles. (...) Biely Medveď: do nízkeho širšieho pohára vložíme pár kociek ľadu, na ne nalejeme dva diely vodky, jeden diel kávového likéru, a dva diely sladkej smotany. Zamiešame, podávame s dvoma malými slamkami.“ “ Juraj Malíček pre Film.sk

Lore

„Režisérka Cate Shortland nenápadne skúma „stav mysle“ porazeného Nemecka a konflikt Nemec-Žid, avšak na vojnovú tematiku nazerá skrz netradičný žáner. Lore je film o post-apokalyptickom putovaní, v ktorom musí hlavná hrdinka so svojimi malými súrodencami prejsť celé bezprostredne povojnové Nemecko. Film v sebe má niečo z impresionizmu, využíva súčasnú estetiku fotoaparátov, vďaka čomu je obraz vo väčšine prípadov uhladený, no v druhom pláne zároveň drsný.(...) Vidíme veľmi zaujímavé zobrazenie obdobia bezprostredne po druhej svetovej vojne. Práve uchytenie témy skrz netradičný žáner pomáha vyjadriť veľa o pocitoch postáv a stave krajiny. Autori umne situáciu načrtnú a akonáhle divák (hoc intuitívne a nevyslovene) odhalí žáner a pripodobní si Lore k iným hrdinom, ktorí žijú v post-apokalyptickom svete, chápe prázdnotu, či rozmer straty doterajšieho sveta a z toho vyplývajúcich hodnôt a istôt v živote postáv. Takto stačí, ak film ostáva v náznakoch a neskĺzava do doslovnosti.“ Tomáš Hudák pre Film.sk

SNEHULIENKA

„Ak si myslíte, že príbeh úbohého dievčatka nenávideného zlou macochou vám nemôže ponúknuť nič nové, tak sa skutočne mýlite. Bergerovo dielo vznikalo dlhých osem rokov a od ostatných adaptácií sa líši po formálnej i obsahovej stránke, čo potvrdzuje aj podtitul filmu informujúci o tom, že ide o iný príbeh. (...)Z časového hľadiska predstavuje Bergerov film aktualizáciu, posúvajúcu rozprávanie na začiatok 20. storočia – konkrétne do desiatych a dvadsiatych rokov. Z priestorového hľadiska dochádza k naturalizácii rozprávania, pretože autor prenáša príbeh do sebe dobre známeho rodného Španielska.(...) Snehulienka: Iný príbeh sa dá čítať na viacerých úrovniach a taktiež je možné označiť ju rôznymi žánrovými nálepkami. Podstatnejšie však je to, že dokáže rozvinúť príbeh schopný vzbudiť emócie a že nás vie vrátiť do časov, keď sme boli deťmi veriacimi v magickú silu zázrakov.“ Tomáš Tvrdoň pre Film.sk

VTEDY NA ZÁPADE

„Vysokú estetickú a umeleckú hodnotu filmu okrem dobre vybudovaného príbehu pomohli zvýšiť jednak vynikajúce herecké výkony už spomínanej štvorice hercov hlavných postáv, ako aj kongeniálna hudba Ennia Morriconeho, ktorá je organickou súčasťou filmového obrazu. Každá  z hlavných postáv má svoj osobný tón v podobe typickej melódie, konsonancie či disonancie osobných tónov ako celok tvoria dôležitý podtext, zdvojujúci príbeh po celej dĺžke trvania. Hudba filmový obraz výrazne rytmizuje, najlepším príkladom tejto rytmizácie je pohyb duelantov. Morriccone totiž skomponoval hudbu k duelu skôr, než sa začalo nakrúcať, a preto sa herci pohybovali v jej rytme, čo viedlo k dokonalej súhre hudby a filmového obrazu, vďaka čomu vznikol pozoruhodný tanec smrti.“ Peter Michalovič pre Film.sk

SUNSET BOULEVARD

„Billy Wilder patrí medzi vôbec najúspešnejších režisérov Hollywoodu. Tvoril vyše päťdesiat rokov. V období medzi 1940 až 1960 získali jeho filmy 70 nominácií a 15 Oscarov. Preslávil sa najmä komédiami, ako Niekto to rád horúce či Byt, ale nie len nimi. Najviac nominácií - jedenásť - získal práve Sunset Boulevard. Wilder dosiahol dva ciele, ktoré sa zvyčajne vylučujú: uznávali ho kritici a milovali diváci. Vyrástol vo Viedni, odkiaľ si priniesol nekompromisný, takmer chirurgický pohľad na ľudstvo. Písal repliky, ktoré boli inteligentné, vtipné, často cynické, rezali do živého. Postavy, ktorým vkladal do úst túto muníciu, neboli z papiera. Wilderove filmy nenapĺňali svetci, ani chudáci. Každý bojuje o svoje miesto, hocako malé, nebojí sa obetí ani podlosti. V jeho filmoch nikto nie je dokonale dobrý, ani nekompromisne zlý. Pod všetkým sa vždy objavuje čosi, čo divák nedokázal nemilovať. Láskavosť.“ František Gyárfáš pre Film.sk

PENA DNÍ

“O smrti Borise Viana se traduje následující legenda. Na filmové premiéře adaptace jeho parodické drsné detektivky Naplivu na vaše hroby se devětatřicetiletý autor předlohy vztyčil ze sedadla a do publika zoufale zvolal: „Tohle že mají být Američané? Hovno!“ O pár minut později jeho srdce v kině dotlouklo. Kdyby měl tenhle citlivý francouzský bohém, jazzman, spisovatel, dramatik, překladatel a patafyzik možnost o více než padesát let později vidět filmovou verzi svého nejznámějšího románu Pěna dní od Michela Gondryho, režiséra by nejspíš uznale poplácal po rameni. Ukázalo se, že autor Nauky o snech a Věčného svitu neposkvrněné mysli je přesně tím pravým vykladačem Vianovy zdánlivě nezfilmovatelné novely.(...) Ne náhodou jde o režiséra, který se nenechává opájet rozvojem digitálních technologií a dále staromilecky trvá na rukodělných technikách efektů. Právě ty vtiskly surrealistickému skvostu francouzské povinné četby ten pravý švunk.” Jan Gregor pre Film.sk

HIROŠIMA, MOJA LÁSKA

„Prečo zapierať očividnú potrebu pamäti?,“ pýta sa Francúzka v prológu filmu Hirošima, moja láska. Jej citovo nezaujatý komentár sprevádza obrazový katalóg desivých následkov atómového útoku a obrazy nového života vojnou navždy zjazveného mesta. Nepriamo takto odkazuje na dokumenty, ktoré Alain Resnais nakrútil pred svojím celovečerným debutom.(...) Resnaisove rané dokumenty charakterizovala spoločenská angažovanosť témy s ľavicovým apelom, dôraz na invenčnú montáž, ktorou dosahoval odstup od emocionálne naliehavej historickej témy, a poetický sprievodný komentár. A rovnako v nich ako neskôr v Hirošime využil kľúčovú funkciu jázd, ktoré zjednocujú rôznorodý obrazový materiál a zároveň vytvárajú vizuálny ekvivalent kontinua skúmajúcej pamäte.“  Katarína Mišíková pre Film.sk  

POST TENEBRAS LUX

„Mexický režisér Carlos Reygadas podobne ako mnohí ďalší významní predstavitelia rôznych umeleckých smerov predchádzajúceho storočia rebeluje proti tradícii umenia. Nestotožňuje sa s predpokladom, podľa ktorého umelec určuje spôsob nazerania na konkrétne dielo napríklad tým, že ho vystavia na zaužívaných princípoch a pravidlách. Rozhodol sa rezignovať na to, čo by malo byť konvenčným filmovým dielom. Prezentuje všetko, čo sa deje vnútri príbehu, ale takisto okolo a mimo jeho hlavnej línie. V ničom nie je poriadok a všetko je servírované na autorov povel.(...) Film Post tenebras lux sa začína nádhernou, vizuálne fascinujúcou sekvenciou (...)Nasleduje ostrý strih do interiéru domu, kde sa po chodbe pohybuje diabol a sleduje spiacich obyvateľov príbytku. Po niekoľkominútovom úvode sa „konečne“ začne odvíjať realistický príbeh...“  Daniel Vadocký pre Film.sk

NYMFOMANKA

PROJEKT 100 ŠPECIÁL: NYMFOMANKA

Dánsky režisér Lars von Trier je jedným z najoriginálnejších európskych tvorcov súčasnosti. Na svojom konte má už desiatky krátkometrážnych, celovečerných, dokumentárnych a televíznych filmov, na ktorých sa podieľal ako herec, scenárista, režisér, producent či ako kameraman. Na štedrý večer 2013 je naplánovaná svetová premiéra jeho najnovšieho diela Nymfomanka, v ktorom sa okrem Trierovej múzy Charlotte Gainsbourg objavia aj ďalšie herecké osobnosti ako Stellan Skarsgard, Shia LaBeouf, Willem Dafoe, Jamie Bell, Udo Kier či Uma Thurman. Trierov film bude, podobne ako jeho predchádzajúce dielo Antikrist kontroverzný. Nyfomanka bude mať dve časti, prístupné v dvoch verziáchi. Pripravované dielo sa bude odohrávať v ôsmich kapitolách s názvami: 1. The Compleat Angler / 2. Jerôme / 3. Mrs. H / 4. Delirium / 5. The Little Organ School / 6. The Eastern and the Western Church (The Silent Duck) / 7. The Mirror / 8. The Gun. Slovenskí diváci uvidia NYMFOMANKU len pár dní po svetovej premiére naplánovanej na 25.12.2013!