Včelia kráľovná

Štyridsaťročný Alfonzo túži po pokojnom manželstve s bezúhonnou pannou a s pomocou priateľa – kňaza sa ožení so ženou, vychovanou v kláštore. Tej však manželstvo odhalí sexuálne potešenie, ktorého sa nenásytne dožaduje, odvolávajúc sa na náboženské prikázania, čím ako „včelia kráľovná“ vyčerpá manželove fyzické sily a jeho mužnosť. Film s absurdnými aspektmi prísne ortodoxnej cirkevnej morálky talianska cenzúra v čase vzniku zakázala (krátko po zákaze Bun~uelovej Viridiany), hoci hlavným scenáristom bol vtedy najvýznamnejší katolícky dramatik. Príbeh, točiaci sa okolo veľkej, pompéznej manželskej postele, ukazuje pravú tvár spoločenského despotizmu. Hoci film nemá dramaturgickú zovretosť Ferreriho najlepších diel, predkladá súhrn charakteristických znakov jeho réžie: groteskné videnie sveta, výrazný satirický talent i sklon k absurdite a čiernemu humoru, pričom dosahuje vo svojich dielach rôzny stupeň vyváženosti medzi sklonom k morbídnostiam a zámerom útočiť karikatúrne skreslenými podobenstvami na pokrytecké, zakorenené morálne, názorové a estetické normy.