Strašidlo

Príbeh krehkého, vnútorne bohatého citlivého dievčaťa terorizovaného spolužiakmi, vyvolal v sezóne 1984/85 vo vtedajšom ZSSR búrlivú odozvu. Alegorická moralita o tom, aké neľahké je vziať na seba vinu druhých, objavuje krásu a hodnotu nekompromisného stanoviska a zmyslu pre spravodlivosť. Hrdinku riešiacu svoj problém bez odvolávania sa k autorite dospelých hrá vtedy 11-ročná Kristina Orbakajteová (dcéra estrádnej hviezdy Ally Pugačevovej) s absolútnym stotožnením. V širokej škále charakterov a postojov šiestakov objavujeme vlastnosti, rozšírené vo svete dospelých: konformizmus a agresivitu, vypočítavosť a oportunizmus, ľahostajnosť a nezodpovednosť. V emocionálnej rovine sa podarilo výrečne označiť obsah a tvárnosť zbabelosti, krutosti a fanatizmu, vyjadriť horkú chuť bolesti a trpkosť hanby. Mimoriadne dielo s ojedinelým vyjadrením mravného kódexu je zároveň v kontexte detského filmu ojedinelou štúdiou vnímavej dozrievajúcej detskej duše, s precíznou prácou s paradoxom a fantastickým výkonom hlavnej predstaviteľky. Retrospektívy konfliktu sú včlenené do polemiky so starým otcom, „čudáckym“ zberateľom obrazov, vzťahujúcich sa k histórii mesta. Režisér Bykov (hral napr. v Andrejovi Rubľovovi, Komisárke, Listoch mŕtveho), tvorca viacerých významných detských filmov, sa mihne v záverečnej scéne ako dirigent dychového orchestra malých „suvorovcov“, dívajúci sa do hľadiska spýtavým pohľadom.