Sny Akira Kurosawu

Jedinečné autorské dielo vrcholnej tvorivej zrelosti najslávnejšieho japonského režiséra tvorí osem snových epizód – meditácií o živote a smrti, o ľudskej pominuteľnosti, ktorými prechádza autorovo druhé „Ja“. Metaforou života je cesta – ako vyjadrenie podstaty ľudského bytia – a zároveň i ako smerovanie k smrti, ktorá toto bytie presahuje a na ktorej rôzne podoby akoby Kurosawovo „Ja“ neustále narážalo. Na takúto „cestu životom“ vykročí v prvom sne režisérov snový dvojník ako dieťa, ktoré sa ako nevítaný svedok v lese zúčastní svadobného sprievodu líšok, vïaka čomu zostáva na celý život poznamenané túžbou vydať sa za hranice tajomna a „kráčať za dúhou“ – a pokračuje na nej ako chlapec, hľadajúci v broskyňovom sade svoju mŕtvu sestru, ako vodca bludného horského oddielu, pred ktorým sa v snehovej búrke zjaví ľadová víla, ako dôstojník, ktorý sa stretne s mŕtvymi vojakmi zo svojej roty, ako mladý maliar, obdivujúci v galérii obrazy Vincenta van Gogha, ktorého onedlho na vlastné oči uvidí pracovať na „obilnom poli s havranmi“, ako svedok nukleárnej katastrofy, ktorú vyvolá výbuch atómovej elektrárne, ako pútnik spustošenou krajinou, kde stretáva znetvoreného démona, plačúceho nad svojimi hriechmi, aby napokon doputoval až do idylickej dediny vodných mlynov, kde ho stotriročný múdry starec zasvätí do tajomstva zdravého života človeka v súlade s prírodou, ktorého prirodzenou súčasťou je i smrť ako potvrdenie životnej cesty…