Prelomiť vlny

Emocionálne pôsobivá úvaha o hraniciach dobra a zla, seversky ponurá, expresívne nakrútená milostná história, kde v strohej a veternej krajine je dôležitý dialóg s Bohom.

Dojímavá, strhujúca melodráma o zázračnej moci lásky škótskej dievčiny k ochrnutému manželovi sa pohybuje medzi romantizmom E. Bronteovej a strohosťou C. T. Dreyera.

Mystický príbeh o sile viery, moci a pute lásky a miere sebaobetovania, sa odohráva v zapadnutej dedinke v severnom Škótsku v 70. rokoch. Sugestívna drsná krása čiernych zátok a zelených pastvín poskytuje vynikajúcu scenériu pre dejisko bolestných romancí. Hlboko veriace protestantské dievča, mladá a naivná Bess, sa vydá za svetaskúseného ťažiara Jana, ktorý pracuje na naftárskej plošine v Severnom mori. Jan je silne priťahovaný nevinnosťou a čistotou dievčaťa, ktoré sa pravidelne rozpráva s Bohom. Krátko po sobáši ale Jan utrpí pri explózii úraz a trvalo ochrnie na celom tele. Bess sa obviňuje, pretože sa predtým vrúcne modlila k Bohu, aby jej ho vrátil domov.

Jan neznesie myšlienku, že sa už nikdy nebude môcť milovať a presvedčí Bess, aby spala s inými mužmi. Jej mimomanželské sexuálne aktivity, doma podrobne líčené, mu snáď prinesú úľavu a vyslobodenie. Keď sa Bessino správanie rozkríkne po dedine, kde žije, ľudia sa jej začnú vyhýbať a nakoniec je svojím okolím vyobcovaná. Sympatizuje s ňou len jej švagriná Dodo. Takmer všetkými opustená Bess sa napriek tomu rozhodne naplniť to, čo vidí ako svoj osud… Manželstvo ústrednej dvojice je spútané pradivom racionálne nedefinovateľných väzieb a nie je ohraničené jeho pozemským trvaním. Osobitý pohľad s citlivou osciláciou medzi sexom a náboženstvom (režisér filmu nedávno konvertoval ku katolicizmu) a hriechom a zodpovednosťou podporujú vypäté herecké výkony a nepokojná, akoby roztržitákamera Nemca R. Müllera (o.i. spolupracovníka W. Wendersaa J. Jarmuscha). Pozoruhodné dielo zrejme najoriginálnejšieho európskeho filmára súčasnosti (majstra filmového svetla s neobyčajne jasnou víziou, dokonalýmovládaním remesla a schopnosťou takmer hypnoticky uchvátiť diváka) vzniklo aj zásluhou 20 sponzorov so 40 miliónmi frankov ako transpozícia látky z kresťanských mučedníckych legiend do modernej doby. Vyžaruje z neho ohromná citovosť, vypätá vášnivosť a spasiteľská láska, hraničiaca so sebaponižujúcou pokorou. Hlavným efektom jednoduchého príbehu je nepretržité vedomie osudu, nenápadne, ale stále silnejšie podsúvané žasnúcemu divákovi. Prirodzené a až desivo ľudské milostné scény sú surové a obnažené ako divoký prímorský kraj, v ktorom sa odohrávajú. Bessine naivné rozhovory s Bohom (a tiež vierohodnosť jej plaču či zúfalého kriku do morského príboja) patria v podaní filmovej debutantky E. Watsonovej, členky Royal Shakespeare Company, k najsilnejším okamihom melodrámy, rozčlenenej popovými piesňami 60.rokov, ilustrovanými statickým, zámerne až gýčovito krásnym záberom krajiny na jednotlivé kapitoly s jednoduchými názvami (Bessina svadba, Život osamote atď.).

Ocenenia: Veľká cena poroty na MFF v Cannes 1996; Felix za najlepší európsky film roku a najlepší herecký výkon v hlavnej ženskej role; nominácia na Oscara pre E. Watsonovú v kategórii najlepší herecký výkon v hlavnej ženskej role;César za najlepší zahraničný film roku, Najlepší film MFF Sarajevo 1996; 2. cena na MFF v Toronte 1996; Cena divákov na MFF vo Vancouveri 1996, Český lev pre najlepší zahraničný film uvedený v ČR v roku 1997 a mnoho ďalších ocenení