Organ

Príbeh v dobovej rekonštrukcii obdobia Slovenskej republiky 1939–1945 je mnohovrstevnou metaforou konfliktu mocenských ambícií, nehumánnych v dogmatickej krajnosti, a životných filozofií, tlmočených cez hudbu. V súkolí sporu cirkevnej (kláštorný gvardián) a svetskej vrchnosti (mešťanosta, regenschori a arizátor Bachňák) sa ocitne poľský zbeh, organový virtuóz, ukrývajúci sa v kláštore ako mních Félix. Neverí svätému poslaniu hudby v čase vraždenia a nie je ochotný dať sa zneužiť pre zlo. Má jediné východisko: únik cestou, ktorou prišiel (lesom a pomedzi mínové polia plné mŕtvol), dobrovoľnú smrť obetného baránka. Bachňákova dcéra Nella sa zabije, keï sa snaží zachrániť pátra po tom, čo nedohral svadobný pochod na jej nanútenej svadbe. Do vecnej polohy príbehu (s melodramatickými, grotesknými i karikatúrnymi prvkami) je začlenená zovšeobecňujúca výtvarno-hudobná kontrapunktická poloha štýlovo uceleného tvaru asociatívnej skladby zobrazení a zvukov. Súlad myšlienky a tvaru odvolávaním sa na harmóniu vrcholných umeleckých diel (gotika levočského chrámu, Bachove skladby…) dosahuje Uher premyslenou kompozíciou záberov, sekvencií a obrazov ako opakujúcich sa protikladných motívov fúgy, vždy s bohatšou obsažnosťou. Pôsobivý súzvuk hudby a rytmu snímania v chráme dynamizuje nápaditá kamera, zdôrazňujúca vertikálne línie. Vznešená hudba, zvuk organa v starom gotickom kostole, rytmus strmej chrámovej klenby, vznosné línie starých obrazov a sôch sú meradlom nízkych, hrubými pudmi poháňaných činov. Prvý slovenský film, ktorý ukazuje inú ako povstaleckú tvár vojnového Slovenska, prvý prielom do mlčania o kresťanskej zbožnosti slovenského ľudu, prvý náš film, v ktorom bolo umenie ohniskom dramatického konfliktu.