Dnes je 18.November 2017, meniny má Eugen, zajtra Alžbeta

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Nevestinec

Nevestinec

L\'apollonide (Souvenirs de la maison close), Francúzsko, 2011, far., 122 min

Premiéra SR:

15.03.2012

Monopol:

do 18.05.2018

Réžia:

Bertrand Bonello

Scenár:

Bertrand Bonello

Strih:

Fabrice Rouaud

Hudba:

Bertrand Bonello

Hrajú:

Hafsia Herzi, Céline Salette, Jasmine Trinca, Adèle Haenel, Alice Barnole, Iliana Zabeth, Noémie Lvovsky, Jacques Nolot, Louis Do de Lencquesain, Xavier Beauvois, Bertrand Bonello

O filme

Obdobie veľkých sociálnych zmien na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia postihlo aj slávne parížske nevestince. Svetu, v ktorom sa na jednej strane ponúkala krása a potešenie, zároveň však ukrýval bolesť a poníženie, hrozil zrazu zákaz existencie. V snímke, ktorá sa dostala do súťažného výberu na MFF Cannes vychádzal francúzsky režisér Bonello z dobovej sociologickej štúdie o “domoch lásky”. Dráždivé povrchné pozlátko nahradil však oveľa živočíšnejšou atmosférou a do popredia vysunul autentické príbehy dievčat plné rivality a zvláštneho priateľstva, ktoré vôbec nie sú sexy v dnešnom ponímaní tohto slova.

Nevestinec je súctiný film, nie len voči utrpeniu, útlaku, trpkosti a zneužívaniu, ktoré sú také typické pre prostredie nevestincov, ale najmä voči dievčenskosti žien, ktoré v nich žijú, voči ich sexualite, kamarátstvu, ženskosti a umelej predstieranej láske, ktorú prežívajú. Práve Bonellova uvoľnená pomalá a dokonalá pozornosť, ktorú venuje herečkám vniesla do filmu magickú melancholickosť a posúva toto dielo, akoby v transe, za hranice žánru a zanecháva vo vás len pocit neurčitej temnoty.“

Daniel Kasman, mubi.com

“V tomto vysoko štylizovanom pohľade na posledné dni parížskeho bordelu na sklonku 19. a začiatku 20. storočia sa snúbi snová elegancia a otvorená sexualita, akoby vystrihnutá z francúzskej romantickej maľby.”

Noah Cowan, tiff.net

BERTRAND BONELLO

(1968, Nice), predtým ako sa stal filmovým režisérom študoval hudbu. Prvý celovečerný film, pre ktorý si napísal aj scenár, aj hudbu nakrútil v roku 1998 (Quelque chose d’organique / Something Organic). V roku 2011 ho zaradili do prestížnej sekcie MFF Berlín –  Panorama. Jeho druhý film (Le pornographe / The Pornographer) o vyslúžilom pornorežisérovi, ktorého stvárnil Jean-Pierre Léaud, bol uvedený v rámci medzinárodného týždňa kritikov na festivale v Cannes a vyhral mezinárodnú cenu FIPRESCI. I jeho ďalšia snímka Tiresia (2003) sa objavila v oficiálnom výbere MFF Cannes. Nasledujúci krátký film Cindy The Doll Is Mine nakrútil s herečkou Asiou Argento, ktorá tu stelesňuje americkú umelkyňu Cindy Sherman. Veľkú odozvu vyvolal tiež jeho film De la guerre (On War) z roku 2008, v ktorom hlavnú rolu prepožičal Mathieuvi Amalricovi.

Filmové premíéry