Hlboký spánok

Humphrey Bogart ako súkromný detektív Phil Marlowe vo filmovej adaptácii Hlbokého spánku – prvého románu legendárneho predstaviteľa drsnej školy americkej detektívky Raymonda Chandlera. Marlowe prichádza do sídla vydieraného generála Sternwooda a postupne odhalí, že do zdanlivo banálneho prípadu sú namočené dve generálove dcéry.

Vynikajúca atmosféra, skvelé herecké výkony (Bogart je najlepší Marlowe aký sa kedy objavil na plátne) a dialógy robia z Hlbokého spánku jedného z najlepších predstaviteľov filmu noir.

Aj keď Hlboký spánok sprevádza povesť nezrozumiteľného filmu s nejasnou zápletkou, stále si zachováva svoje postavene medzi klasickými dielami americkej kinematografie. Provokatívny zostáva aj pre svoje zjavne protichodné žánrové zaradenie. Je totiž vnímaný ako klasická detektívka, ako film noir, ale i ako romantická komédia. Dôvodov na takýto nesúlad je hneď niekoľko. Vo svojom prvom románe Hlboký spánok (1939) predstavil Chandler svojho slávneho detektíva Phila Marlowa ako moderného rytiera bez poškvrny, ktorý je celkom imúnny voči sexu (a ženám). Vo veľkomestskom semeništi chamtivosti, korupcie a zločinu pôsobí vďaka svojmu morálnemu kódexu ako z iného sveta. Nie je však schématický, pretože seba tiež vníma s rovnako nevraživým cynizmom a humorom ako všetko ostatné. Marlowe tu rieši prípad vraždy a vydierania vo vyššej spoločnosti, ktorý zahŕňa drogy, nymfomániu, pornografiu a homosexualitu. Chandler nešokuje, ale veľmi účinne to všetko necháva plynúť ako banality všedného dňa.

Napriek tomu, že Hawks svojich scenáristov vyzval, aby s knihou nijako nešpekuľovali, on sám sa úctou k predlohe necítil viazaný – Hlboký spánok totiž pre neho i pre štúdio Warner Bros. predstavoval ďalšiu príležitosť pro populárnu dvojicu Bogart-Bacallová, čo si isté zmeny v príbehu vynútilo.

Prvá dokončená verzia z roku 1945 stavala Marlowa ešte do jednoznačne sólového postavenia a kládla dôraz predovšetkým na detektívne pátranie. Námietky cenzúry ale vylučovaly akékoľvek zmienky o nymfománii, pornografii a homosexualite a prvé verejné premietanie poukázalo na potrebu rozvinúť Marlowov vzťah k Vivian, takže sa donakrúcali nejmenej štyri scény, vďaka ktorým sa Vivian stala takmer rovnocenným partnerom Marlowa a dôležitou súčasťou zápletky.

Howard Hawks, nar. 30. máj 1896, Goshen, Indiana, USA, zomrel 26. decembra 1977, Palm Springs, Kalifornia, USA
V celom klasickom období amerického filmu azda nenájdeme režiséra, ktorého tvorba by se niesla v duchu príkrych rozporov a napriek tomu vykazovala takú silnú integritu. Aj keď sa nikdy nepovažoval za scenáristu, takmer každý svoj film koncepčne dotváral do posledného okamihu. Aj keď najradšej nakrúcal v rámci štúdiového systému, patril medzi najnezávislejších režisérov. Opakovane se preukazoval ako bravúrny majster pevných žánrových foriem, napriek tomu je predstaviteľom autorskej tvorby vlastných tém. A to isté platí o jeho štýle, aj keď osobne uprednostňoval a tiež majstrovsky praktizoval tzv. neviditeľný, teda formálne nenápadný, plynulej narácii a diváckej sebaidentifikácii podriadený štýl. Sám seba však Hawks považoval len za rozprávača v duchu najstarších tradícií tohto umenia.

Filmografia (výber):
Scarface, 1932, Twentieth Century, 1934, Bringing Up Baby, 1938, Only Angels Have Wings, 1939, His Girl Friday, 1940, Sergeant York, 1941, To Have and Have Not, 1944, Deep Sleep (1946), Red River, 1948