Dnes je 23.November 2017, meniny má Klement, zajtra Emília

Katalóg filmov

Katalóg filmov
Hirošima, moja láska

Hirošima, moja láska

Hiroshima mon amour, Francúzsko / Japonsko, 1959, čb., 91 min

Premiéra SR:

10.10.2013

Monopol:

skončil

Réžia:

Alain Resnais

Scenár:

Marguerite Duras

Kamera:

Michio Takahashi a Sacha Vierny

Strih:

Jasmine Chasney a Henri Colpi a Anne Sarraute

Hudba:

Georges Delerue a Giovanni Fusco

Hrajú:

Emmanuelle Riva
  Eiji Okada
Stella Dassas
Pierre Barbaud
Bernard Fresson
a ďalší.

O filme

Francúzsko-japonský film Hirošima, moja  láska nakrútený na námet románu Marguerite Durasovej, patrí k míľnikom modernej svetovej kinematografie. Ide o filmovú báseň o láske a jej zmare, o večenej sile citu a o neodvratnosti zabudnutia. Prináša príbeh francúzskej herečky (Emmanuel Riva), ktorá prišla do Hirošimi nakrúcať scény z pripravovaného mierového filmu a predposlednú noc tu strávi s Japoncom, ktorý v nej vyvolá spomienku na tragédiu, ktorá sa stala pred štrnástimi rokmi  v Nemcami okupovanom Francúzsku. Obrazy masovej tragédie v zozbieranom filmovom materiáli v nej vyvolávajú spomienky na prvú lásku v dobe okupácie v mestečku Nevres, kedy sa zamilovala do nemeckého vojaka. Toho však v deň víťazsta zabijú a na znamenie hanby jej ostrihajú vlasy.

Spôsob, akým je príbeh vyrozprávaný sa výrazne líši od tradičného poňatia filmovej epiky a vytvára nový filmovo -estetický kánon, ktorý v šesťdesiatych rokoch uplatňovali vo svojich dielach príslušníci „nových vĺn“; od francúzskej až po  československú. Obe tragédie – osobnú tragédiu herečky i tú hirošimskú, divákovi sprostredkúvajú dialógy, ale i mimozáberové komentáre a montáž záberov. Scenár priniesol originálny spôsob narácie, prekračuje klasické postupy a poskytuje čisto filmové riešenia. Kamera a mikrofón prenikajú do vedomia hrdinky, kde sa prelínajú s udalosťami vzdialenými v čase, dokonca i ulice v skutočnosti dvoch úplne odlišných geografických lokalít sa vo filme prepájajú. Tvorcovia využívajú sugestívnu montáž milostného vzťahu a vnútorné dialógy či monológy v slede so zábermi Hirošimy a prinášajú tak na plátno pôsobivé obrazy, ktoré stotožňujú osudy svojich hrdinov s osudmi miest ich tragédií.

Film originálnym spôsobom dokazuje, že v zdanlivo objektívnej fotografickej technike sú ukryté možnosti prieniku do vnútra hrdinov. Naznačuje  možnosť subjektívneho videnia sveta a medziľudských vzťahov. V tomto zmysle mal film veľký vplyv na vývoj celej nasledujúcej vlny svetovej kinematografie.

Režisér

Francúzsky režisér, scenárista a producent pochádzajúci z Bretane. Resnaise mal kladný vzťah ku kinematografii už od detstva. Svoj prvý krátkometrážny film nakrútil ako štrnásťročný. V 40-tych rokoch vyštudoval L'Institut hautes études cinématigraphiques. V roku 1942 sa objavil ako herec v malej úlohe vo filmu Návšteva z temnôt Marcela Carného. V roku 1955 nakrútil jeden z prvých dokumentov o židovskom holokauste Noc a hmla, za ktorý získal cenu Jeana Viga. Druhým filmom, ktorý ho preslávil bola práve filmová báseň Horošima, moja láska a do tretice mysteriózna dráma Vlani v Marienbade (1960), ktorá sa dočkala mimoriadnej priazne divákov i kritiky. Resnais za ňu získal Zlatého leva na MFF Benátky. Až s dlhším odstupom času zažili jeho diela podobný úspech –  Smoking/No Smoking (1993) a Zblúdilé srdcia (2006), v ktorých hrala jeho životná partnerka, herečka Sabine Azéma. Resnaisove v zahraničí menej známe filmy: La Bague, 1947 s Marcelom Marceauom, L´Alcool tue, 1947, Les Jardines de Paris, 1948, Chateaux de France, 1848, Malfray 1948, Le Chant du styréne, 1958 a film Le Mystére d l´atelier 15, 1957. 

Filmové premíéry