Dnes je 30.jún 2016, meniny má Melánia, zajtra Diana

Katalóg filmov

8 ½

Otto e mezzo, Francúzsko / Taliansko, 1963, čb., 138 min

Premiéra SR:

09.10.2014

Monopol:

do 31.08.2016

Réžia:

Federico Fellini

Scenár:

Federico Fellini, Ennio Flaiano, Tullio Pinelli, Brunello Rondi

Kamera:

Gianni Di Venanzo

Strih:

Leo Cattozzo 

Hudba:

Nino Rota  

Hrajú:

Marcello Mastroianni
Claudia Cardinale
Anouk Aimée
Sandra Milo.

O filme

Jeden z najradikálnejších filmov velikána filmu Federica Felliniho prináša príbeh filmového režiséra Guida Anselmi s dvorným hercom Marcellom Mastroiannim v hlavnej úlohe.  Guido sa ocitá v profesionálnej a osobnej kríze. Z tejto situácie ho, zdá sa, nedokážu vymaniť ani nové filmové projekty, no ani krásne ženy. Pod tlakom producenta pripravuje svoj nový film, zatiaľ čo cíti veľkú príťažlivosť  k inteligentnej manželke Luise, k zmyselnej milenke Carle, ale aj ku krásnej mladej herečke Claudii. No ani ony mu nedokážu pomôcť pri hľadaní zmyslu života. je mnohými pokladaný za Felliniho najlepší film a rovnako ako v jeho ďalších dielach aj tu je silno prítomné prelínanie neorealizmu s existencializmom.

Režisér

FEDERICO FELLINI (1920-1993)

Federico Fellini sa narodil v talianskom Rimini 20. januára 1920. Jeho láska k divadlu a umeniu bola taká veľká, že vo veku 12 rokov ušiel z domu, aby sa pripojil k cirkusu. Počas 2. svetovej vojny pracoval v rádiu, kde stretol svoju budúcu ženu, herečku Giullietu Masina, ktorá sa stala jeho múzou (prežili spolu 50 rokov) a okrem iného neskôr hrala aj hlavnú úlohu v známom filme Juraja Jakubiska Perinbaba. Pracoval  ako animátor v humoristických časopisoch a dokonca ako karikaturista v reštauráciách. Po oslobodení Ríma americkou armádou (jún 1944) si s niekoľkými kamarátmi otvoril „Funny Face Shop“, kde kreslil karikatúry pre amerických vojakov. V období, keď vojská oslobodzovali Taliansko, začal Fellini spolupracovať s Robertom Rossellinim. Vznikol film Rím, otvorené mesto (Roma, città apperta) – míľnik talianskeho neorealizmu  a jeden z najoceňovanejších filmov vtedajšej éry. V roku 1948 Fellini dokončil scenár k filmu Zázrak (Il Miracolo), ktorý bol druhou časťou Rosselliniho filmárskeho pokusu s názvom Láska (Amore). Už tu sa začal vyhraňovať Felliniho štýl a témy. V roku 1950 režíroval (s technickou pomocou Alberta Lattuadu)  Svetlá varieté (Luci del varietá), v ktorých sa snúbili prvky neorealizmu so surrealizmom. Pri nakrúcaní romantickej satiry Biely šejk (Lo sciecco bianco) sa začala jeho dlhoročná spolupráca so skladateľom Ninom Rota. Darmošľapi (I vitteloni, 1953) bol prvý Felliniho film, ktorý(m) získal medzinárodnú slávu, vyhral Strieborného leva na filmovom festivale v Benátkach a bol distribuovaný v mnohých krajinách.  Pre ocenenia, ktoré začali prichádzať neskôr mal Fellini v dome vyhradenú jednu celú miestnosť.  V roku 1954 nakrútil film Cesta (La Strada), ktorý okrem Strieborného leva získal aj Cenu Akadémie za najlepší cudzojazyčný film a 50 ďalších významných ocenení. So skupinou ďalších scenáristov, medzi ktorými bol aj mladý Pier Paolo Pasolini, začal pracovať na filme Cabiriine noci (Le notti di Cabiria, 1957). Vyniesol mu ďalšiu Cenu Akadémie. V roku 1960 prichádza Sladký život (La dolce vita), pravdepodobne jeho najznámejší film. Milánska premiéra spôsobila obrovský rozruch. Publikum kričalo, urážalo, ba dokonca napádalo režiséra, také bolo pobúrené filmom. Napriek nepriaznivému ohlasu divákov film získal Zlatú palmu na filmovom festivale v Cannes a stal sa ďalším míľnikom v histórii kinematografie. Azda svoj najlepší film, , nakrútil Fellini až v roku 1963 po krátkej odmlke. Táto snímka bola okamžite prijatá odborníkmi ako jeden z najlepších filmov v histórii, okrem Oskara získal aj Veľkú cenu na filmovom festivale v Moskve. V roku 1993 získal Fellini svoju poslednú, piatu Cenu Akadémie za celoživotný prínos filmovému priemyslu. Deň po päťdesiatom výročí svojej svadby Federico Fellini upadol do kómy po rozsiahlej mozgovej porážke. Zomrel 31. októbra 1993 vo veku 73 rokov.

Ocenenia

Oscar® za najlepší cudzojazyčný film a za najlepšie kostýmy, MFF Moskva – najlepší film Grand Prix, Cena kruhu newyorských filmových kritikov – najlepší zahraničný film.

Filmové premíéry